Nepíšem klasické cestopisy plné lineárneho rozprávania a faktografických údajov, ktoré sa skôr podobajú na bedeker. Píšem len o tom, čo ma zaujalo, čo bolo vtipné, pozoruhodné alebo poučné. A tak namiesto celej knihy mám len pár stránok. Ale aspoň nezamorujem tento prepísmenkovaný svet ďalšími zbytočnými písmenkami.
Za cestopisy sa dajú pokladať dve z mojich fotokníh (Maroko a Alpy), ktoré majú viac textu ako obrázkov. Preto, lebo v analógovej dobe boli fotografie vzácne, rozpísal som sa. Čosi som písal pre rozhlas, hlavne do relácie „Odinakiaľ a iné“. A mám rozpísaný cyklus „Škola života“, z ktorého niektoré poučné príbehy sa viažu k cestovaniu.
Cesta po západnom pobreží, historické mestá Marakéš a Fés, piesková púšť, najvyšší vrch severnej Afriky Džebel Toubkal, oázy v kaňonoch Dadés a Todra, spanie v berberskom stane…
Malý okruh Európou s dvomi malými deťmi (9 a 7 rokov) a autom s malým kufrom a veľkým množstvom malých závad (Škoda 120). Rakúsko, Slovinsko, Taliansko. Môj prvý digitálny cestopis.
Cestovateľské články
- Na lodi Fram (Nórsko – Oslo)
- V kraji krvnej pomsty (fotostory z Albánska)
Rozhlasové eseje
Písané hlavne do relácie „Odinakiaľ“ na Rádiu Devín. V niektorých je vložený aj audiozáznam relácie, ktorý da dá prehrať.
- Zakarpatská Ukrajina – na polceste do Ruska
- Korzika – Tatry v mori
- Bosna a Hercegovina – miska pre Popolušku
- Fínske fíha
- Albánsky list Paľovi Garanovi
- Bulharské očipučky
- Z nórskeho denníka
- Srbsko – krajina sliviek
- Ako nás vidia cudzinci
- Evelína na cestách – Kremnica
- sem patrí aj esej Kto je cestovateľ použitá na základnej stránke Cestovanie