Domov

Prvý videoklip z CD Simultánky.

Autorská dvojica Juraj Haško (autor hudby) a Peter Šrank (textár) zverejnili pred Vianocami videoklip, ktorý nie je o Vianociach, no k Vianociam sa hodí. Je o predsavzatiach, ktoré si dávame počas celého roka a rýchlo na ne aj zabúdame. Dávanie predsavzatí má však svoj boom práve teraz, keď sa láme rok.

Juraj Haško je kapelník banskobystrickej skupiny Sto múch, hudobne spolupracuje s Radošinským naivným divadlom a je aj za niektorými piesňami projektu Michala Kubovčíka Baštrng. Peter Šrank je textár, folkový pesničkár a spisovateľ.

Ich vzájomná autorská spolupráca priniesla do skupiny Sto múch napríklad piesne Mám problémy so ženami, Čajová alebo Včielky z úľa. Keďže si autorsky aj ľudsky sadli, bolo len otázkou času, kedy vymyslia niečo väčšie. Výsledkom je dvojCD Simultánky, ktoré vyjde na začiatku budúceho roka. Ako prvý bocian z neho (aby sme sa vyhli klišé prvá lastovička) vychádza klip Predsavzatia.

Pieseň nahrala kapela v zložení Juraj Haško (spev, klávesy), Štefan Szabó (gitara), Michal Šelep (basová gitara) a Samuel Juráš (bicie). Nahrávalo sa v Loft studiu v Bratislave a technicky sa o všetko postaral Igor Baar. Videoklip vymyslel tanečník a choreograf Laco Cmorej, kameru a strih má na svedomí Matúš Druga. Krásu tomu dali štyri éterické tanečníčky, ktoré vyzerajú úžasne v akomkoľvek kostýme. Ako anjelikovia, sestričky alebo party girls.

“Blikajúce farebné svetlá sme mali požičané od kamaráta Zdena a neboli by sme radi, keby sa dozvedel, ako sme sa k nim správali. Preto by sme chceli každého, kto dopozerá až do konca poprosiť, aby o tom nepovedal Zdenovi. Ktorému? To je jedno, žiadnemu. Len tak sa nič nedozvie,” hovorí o natáčaní Juraj Haško.

Natáčalo sa počas jedného dňa na štyroch rôznych miestach Bratislavy. Nezdravý úvod je v byte režiséra Laca Cmoreja a ak mu môžeme veriť, takto to u neho nevyzerá bežne. Akademické prostredie kníhkupectva dalo novému štartu do života ten správny intelektuálsky lesk. Oddelenie plastickej chirurgie veľmi plasticky vyjadrovali anonymné chodby študentského internátu. A záverečné kostýmové defilé bolo dostatočne štúdiovo štylizované.

„Len škoda, že sa do záberu nezmestil celý zoznam predsavzatí, ktorý mal desať metrov. Písali a vymýšľali sme ho snáď hodinu,“ prezradil Peter Šrank.

Kameraman Matúš Druga po tom všetkom poznamenal, že to bolo punkové natáčanie. Asi mal pravdu. Hlavne bolo plné improvizácií, ktorými sa riešili nečakané problémy. Operačný stôl sa prehýba? Nevadí. Zachráni to železná tyč z činky z vedľajšieho fitcentra. Statívy padajú? Nevadí. Kotúče z ďalšej činky ich zaťažia. A keď všetko zlyhá, stále je tu ešte lepiaca páska. Možno to tak malo byť, vzniklo skryté posolstvo klipu. Že všetky problémy sveta sa dajú riešiť správne zvolenými predsavzatiami.

(pre médiá)