Píše sa rok 2013 a užívam si fínske národné parky. Často na strome alebo na zemi plápolá chumáč lišajníkov pripomínajúci vlasy. Pripadá mi zaujímavé dať si ich ako bradu a urobiť si tak fotku. Ale nechcú držať, svine, musím kadejako špúliť spodnú peru, aby som ich aspoň na chvíľku udržal na mieste. Mám už celú sériu fotiek, na ktorých vyzerám ako debil s opuchnutou gambou. Práve som našiel na zemi ďalší krásny exemplár. Urobíme klasickú našpúlenú fotku, potom skúsim pomaly povoľovať zovretie a som zvedavý, dokedy sa udrží.
Wav, drží sám od seba, konečne mám normálnu gambu. Objavil som v sebe magnetizmus na neželezné predmety, netušil som, že som taký príťažlivý. Konečne fotka, akú som potreboval. S tou svojou príťažlivosťou som to asi trochu prehnal, lebo keď si chumáč chcem dať dole, drží sa ma ako kliešť. Keď pozerám prečo, nachádzam na ňom prilepenú žuvačku. Niekto mal rovnaký nápad ako ja a myšlienku dotiahol ďalej. Mám pocit fuj fuj ble ble, rýchlo si na ksicht vylievam celú fľašu vody a drhnem si bradu. Tri dni sa ešte potom cítim akoby ma pobozkal zaslintaný Votrelec.
Poučenie? Nie vždy si taký príťažlivý, ako sa ti zdá.