Múzofil

Román

Poeticko-erotický román o mladom nádejnom spisovateľovi Pykovi, ktorý má trochu problém. Miešajú sa mu múzy s reálnymi ženami. V pomere, ktorý tým múzam neprekáža, ale reálnym ženám áno. To ho často dostáva do vtipných situácií, ktoré za vtipné pokladá každý, len on nie. 

Narúša paušálny ženský názor, že chlapi sú v erotike trojminútoví. On je v erotike aspoň desaťstranový, niekedy viackapitolový a určite niekoľkobásničkový.

V úvode je varovanie: „Obsahuje erotiku, vulgarizmy a poéziu“. Áno, to sú ingrediencie, ktoré ho charakterizujú. Pre niekoho príchute, pre iného alergény. Hlavnou zložkou však je pavučina príbehov vyrozprávaných štýlom rozprávačov – beťárov. Teda tých, ktorí radi fabulujú, mystifikujú, namotávajú – vytvárajú si vlastný svet, ktorému ľahko uveria tí, ktorí uveriť chcú. Svet, ktorý sa občas opatrne dotkne hraníc uveriteľnosti, aby bol zaujímavejší.

To podstatné v románe je však skryté za tým všetkým – nazretie do hláv básnikov, textárov, spisovateľov, muzikantov… teda všetkých, ktorých poháňa inšpirácia vtelená do univerzálnej postavy zvanej „Múza“. Pre niekoho zlo, ktoré rozbíja vzťahy, pre iného dobro, ktoré vytvára hodnoty. Román sa snaží aspoň sčasti odpovedať na otázky, ktoré si ľudia v okolí umelca kladú. Ako s tým žiť? Rozchodí to? Vytlčiem to z neho? Stojí mi to za to? Je to liečiteľné? Sú na to tabletky? Odporúčaná neodborná literatúra pred vstupom do vzťahu s umelcom.

Je neobyčajný v tom najlepšom zmysle slova. Spája erotiku a lásku, ktorá je viacveršová až niekoľkostranová, s triezvym pohľadom na ženy, s vulgarizmami a s poriadnou dávkou humoru. Zahráva sa s fantáziou čitateľa, ktorý sa stráca v realite a v spleti rôznych príbehov. Kniha je dokonalý sprievodca pre ženy, ktoré vstupujú do vzťahu s umelcom a zároveň príručkou pre umelcov, ktorým sa miešajú múzy s reálnymi ženami. (Knižná revue)

Čo na románe poteší veľmo, je Kefov jazyk. Svieži, súčasný, prirodzene hovorový, nie silený ani silácky. Ani v drsnejších, vulgárnejších polohách nie. Kefo má slovenčinu rád, ovláda ju, má ju zažitú a dobre natrávenú, s veľkou pasiou sa s ňou vie pohrať, pomaznať, povymýšľať si. Hrdina knihy má šťastie, že všetci, ktorých v románe stretne, majú vospolok dar vtipnej repliky, takže čo dialóg, to súboj vtipných hlášok a slovných hier. Kefo by sa nestratil ani ako scenárista sitcomov… (Nový Populár)