Múzofil

Múzofil narúša paušálny ženský názor, že chlapi sú v erotike trojminútoví. On je v erotike aspoň desaťstranový, niekedy viackapitolový a určite niekoľkobásničkový.

V úvode je varovanie: „Obsahuje erotiku, vulgarizmy a poéziu“. Áno, to sú ingrediencie, ktoré ho charakterizujú. Pre niekoho príchute, pre iného alergény. Hlavnou zložkou však je pavučina príbehov vyrozprávaných štýlom rozprávačov – beťárov. Teda tých, ktorí radi fabulujú, mystifikujú, namotávajú – vytvárajú si vlastný svet, ktorému ľahko uveria tí, ktorí uveriť chcú. Svet, ktorý sa občas opatrne dotkne hraníc uveriteľnosti, aby bol zaujímavejší.

To podstatné v románe je však nazretie do hláv básnikov, textárov, spisovateľov, muzikantov… teda všetkých, ktorých poháňa inšpirácia vtelená do univerzálnej postavy zvanej „Múza“. Pre niekoho zlo, ktoré rozbíja vzťahy, pre iného dobro, ktoré vytvára hodnoty. Román sa snaží aspoň sčasti odpovedať na otázky, ktoré si ľudia v okolí umelca kladú. Ako s tým žiť? Rozchodí to? Vytlčiem to z neho? Stojí mi to za to? Je to liečiteľné? Sú na to tabletky? Preto je román aj odporúčanou neodbornou literatúrou pred vstupom do vzťahu s umelcom.

Kde kúpiť?

Krátka ukážka

Jej odpoveď ma presvedčila, že tadiaľto cesta nevedie. Obdiv znamená bezvýhradne súhlasiť, nie polemizovať. Toto veru nie je skratka do jej hlavy. Musím skúsiť niečo iné. Poéziu.

asi sa mi to iba marí
vidím ťa oblečenú len do svätožiary
žiaru nechám, no či zostane aj svätá
na to ti dávam právo veta.

Čakal som, ako zareaguje. Chvíľku bola ticho, bolo vidno, že rozmýšľa. Zareagovala otázkou.

„Akože sa ti páčim alebo nie?“

„Veď som to tam jasne povedal!“

„Čo si tam jasne povedal? Povedz mi stručný obsah.“

„Napriek tomu, že máš ešte čosi oblečené, ja ťa vidím nahú. A nedobytnú…“

„Niečo také, akože ma chceš pretiahnuť?“

„V podstate hej, ale romanticky zabalené… a zrýmované…“

„Tak romanticky povedz, že sa ti to asi marí, ale chceš ma pretiahnuť…“

„Ale to sa nerýmuje…“

„Ale je to pravda.“

„Lenže potom to už nie je poézia, ale sex po telefóne.“

„Možno keby žil Shakespeare dnes, neodbavoval by sa pri sonetoch, ale pri sexe po telefóne. Haló? Kto volá?“

Tak. A je po romantike. Rezignovane som si povzdychol a prijal nahrávku.

„Ahoj, tu je Pyko. Čaf, Domka. Si sama domka?“

„Sama. A smutno je mi. Povedz niečo, čo ma rozveselí. Chystám sa už ísť spať.“

„Najprv mi prezraď, čo máš oblečené.“

„Chanel číslo päť.“

„Nepreskakuj zasa!“

„Mám oblečenú čipkovanú podprsenku číslo… menej ako Chanel, ale viac ako počet toho, čo skrýva… so zapínaním vzadu… nohavičky… nie tangáče, ale skoro… a dve ruky na páse… aha, veď sú tvoje… ale len fiktívne, veď ty si predsa na druhej strane telefónu…“

Úplne ožila. Bolo jasné, že práve toto je poézia, ktorej najlepšie rozumie.

Dlhá ukážka

Začiatok knihy v rôznych formátoch – ukážka tvrdej väzby (zobrazuje sa aj ako flipbook nižšie) a z e-kníh ukážka v pdf, epub a mobi.

Z recenzií

Je neobyčajný v tom najlepšom zmysle slova. Spája erotiku a lásku, ktorá je viacveršová až niekoľkostranová, s triezvym pohľadom na ženy, s vulgarizmami a s poriadnou dávkou humoru. Zahráva sa s fantáziou čitateľa, ktorý sa stráca v realite a v spleti rôznych príbehov. Kniha je dokonalý sprievodca pre ženy, ktoré vstupujú do vzťahu s umelcom a zároveň príručkou pre umelcov, ktorým sa miešajú múzy s reálnymi ženami. (Knižná revue)

Čo na románe poteší veľmo, je Kefov jazyk. Svieži, súčasný, prirodzene hovorový, nie silený ani silácky. Ani v drsnejších, vulgárnejších polohách nie. Kefo má slovenčinu rád, ovláda ju, má ju zažitú a dobre natrávenú, s veľkou pasiou sa s ňou vie pohrať, pomaznať, povymýšľať si. Hrdina knihy má šťastie, že všetci, ktorých v románe stretne, majú vospolok dar vtipnej repliky, takže čo dialóg, to súboj vtipných hlášok a slovných hier. Kefo by sa nestratil ani ako scenárista sitcomov… (Nový Populár)

Čitateľské recenzie

Mám rád krátke čitateľské recenzie. Také tie laické, subjektívne, plné smajlíkov… ale o to čarovnejšie. Lebo každý, kto mi nejakú napísal, sa cítil byť „iba“ čitateľom, a teda nekompetentným na nejaké recenzie. Ale prečo nie? Kto už by mal byť kompetentnejší na subjektívny názor ak nie subjekt?

Peto, Tvoja knizka je super. Mam rad ten pocit medzi Jenom Rejtom, komiksom, Holdenom Coulfieldom a tymi najlepsimi momentami z basnikov. Jasne, tie repliky su preexponovane vyjadrene, ale tak to ma asi byt. Inak by to nemalo tu blaznivu prichut. Vlastne by som sa Ti mal ospravedlnit, ze som od toho cakal menej. Tymto to robim. Uz.dlho som necital nieco s takou.chutou. Pekny dnik. (Erik Ondrejička)

Čo by som jednoznačne vyzdvihol, je Petrov štýl rozprávania. Hovorový, slangový, obrazný, miestami vulgárny (nie však samoúčelne), hravý jazyk. Je vidieť, že Kefo píše okrem iného aj poéziu a aforizmy, čo naplno zužitkoval aj vo svojom debutovom románe. Takisto dialógy sú silnou stránkou tohto zaujímavého románu. Najmä pre ich hravosť, obrazotvornosť a poetickosť. V niektorých kapitolách budete na pochybách či čítame prózu alebo poéziu… (Miloš Zvrškovec)

Zhltol som to ako dobre namazanú špagetu. Kniha má pre mňa niekoľko rovín. Jedna rozosmieva, točí sa okolo chlastu a biologických procesov, na čo väčšina ľudí bude reagovať, či už v skrytosti, alebo otvorene pobavením a veľmi malá časť puritánsky založených moralistov pohoršením. Ďalšia rovina je dejová. Nie je výrazná, skôr je vyskladaná z epizód, ale všetky podprahovo prepája Pykove dobýjanie Everestu. Pre mňa naj, je rovina psychologická… (Peter Piatko)

Naozaj si ma dostal! Kam ty na tie nápady chodíš? Nehovor mi, že to všetko písal sám život. Čakala som, že čo to celé bude za orgie, ale milo si ma prekvapkal. Veľmi milo. Tvoj román na mňa v istých pasážach pôsobí ako afrodiziakum. Poézia a dobre i múdro naskladané slovíčka fungujú zázračne. V iných pasážach sa zas skláňam pred majstrom zápletky. Naozaj neuveriteľne uveritelné príbehy. Na hrane či tesne za hranou, ale taký život častokrát je, že áno. (Soňa Jány)

Prečítal som to na jeden hlt a postupne som musel dávkovať, lebo knižka neúprosne končila a ja som to chcel čo najviac oddialiť 🙂 Nikdy som sa pri knižke nahlas nesmial a málokedy som plakal. Pri tej Tvojej to bolo veľmi časté (častejší bol smiech), za čo veľmi pekne ďakujem. Bol som (a stále som) ohúrený Tvojou precíznosťou i umeleckým vianím. Priznám sa, že som v knihe čakal viac básní, ktoré ku koncu prišli. Ale to bolo asi len zbytočné „škatuľkové očakávanie.“ (Matúš Uhliarik)

Román zrejme zachutí najmä ľuďom podobného razenia, ktorí sa vedia identifikovať aspoň s jednou z mnohých postáv. Najlepšie Pykom. Mne trochu trvalo – a zrejme sa mi to nikdy celkom nepodarí – úplne si obľúbiť Zunu. Niežeby nebola napísaná dobre, ale poznáte to, keď je niečo príliš… (Lepšie odpustíme nedokonalosť mužskej postave, ako dokonalosť tej ženskej, aspoň ja :)). Zato Pyko je taký farebný, rozmanitý. Sú momenty, kedy som ho brala komplet, inokedy by som ho najradšej brala komplet – hrdzavou kosou. Preto je dobré, ak román má aspoň jednu postavu, ktorá vzbudzuje emócie. Jedno aké. Hlavne nenechať čitateľa chladným. Múzofil je román, ktorý buď v prvej tretine zaujme a potom sa číta ľahko, alebo nezaujme vôbec a odkladá sa bokom. (Dida Laslopová)

Prvé strany boli pre mňa boj. Autor sľuboval poetiku rovnako ako erotiku, no neviem si pomôcť, práve tá tak veľmi očakávaná (a potrebná) poetika sa nejako nedostavovala. Hlavný protagonista vo mne namiesto romantického objektu vzbudzoval skôr hnev. Druhá časť bola umelecká, bola poetická, bola vynaliezavá aj zábavná. A posledná časť už bola takmer čisté umenie. Poézia bez rýmov – aj s nimi. Trochu psychológie, niečo málo z dynamiky medziľudských vzťahov, ale hlavne krása. Možno istá forma náhľadu na fungovanie mozgu riadeného prevažne pravou hemisférou…? (Martina Hajtingerová)

Médiá

…a kadečo iné