Bio

Peter Kefo Šrank (1964, Partizánske, Žiar nad Hronom). Spisovateľ, pesničkár s gitarou, textár, cestovateľ. Predstaviteľ inotajového oplzlizmu. Píše poéziu, aforizmy, epigramy, krátke publicistické žánre, poviedky, romány a cestopisy. Pre rozhlas tvorí glosy, fejtóny a humoristické scénky. Deťom sa prihovára básničkami, rozprávkami a piesňami.

Prehľad publikovania:

  • CD Juraj Haško & Peter Šrank – Simultánky (2019)
  • Audiokniha Glosy pre Reginu (autorské čítanie – 2019)
  • Zbierka rozhlasových glos Jednohubky 1 (2018)
  • Román Múzofil (2016)
  • CD Peter Šrank – Letavský zber (2015)
  • CD Peter Šrank – Čobolobolo (2012)
  • Zbierka poézie Definitíva (1997, 2019)
  • Cestopisy a fotoknihy (kusovka) – Maroko, Alpy, Rumunsko, Ukrajina, Korzika, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Fínsko, Albánsko, Bulharsko, Nórsko, Apeniny, Srbsko, Pyreneje…
  • Texty pre Sto múch, Adela, Letavská chasa, Pathetic Hypermarket Band (PHB), Katarína Máliková…
  • Pre rozhlas takmer dvesto glos, 34×7 humorných dialógov do Sobotníka (vysielané aj samostatne ako Výlomky zo Sobotníka), eseje a cestovateľské zamyslenia
  • Pre talkshow „Čau, Lujza“ v TV JOJ (2019) textovanie záverečných piesní pre hostí.

Karmický životopis

Je polnoc z tretieho tretí na štvrtého tretí rokupána 1964 v pôrodnici mesta Partizánske. Povedal som Buď svetlo, stvoril som svoj svet a hneď som si hodil siedmy deň. Doktor sa pýta mojej mamy, aký dátum narodenia má zapísať, keď je to na rozhraní dní. Mama sa zamyslí: Dajme mu tretieho tretí, pekne to znie. Tak som dostal do daru svoju prvú karmu – krásu slova.
Je druhý deň môjho života. Tak som reval a toporil sa, až sa mi nejako podarilo vyzliecť z kojeneckej košieľky. Sestričky si ma ukazujú ako raritu a veštia mi skvelú exhibicionistickú budúcnosť. Tak som dostal do daru svoju druhú karmu – (duševný) striptíz.
Mám pätnásť rokov. Kamarát ma vezie na motorke a cestu nám skríži húkajúca sanitka. V plnej rýchlosti do nej narážame a letíme. Podľa rozhryznutého jazyka, chrastového úsmevu a prilby obrúsenej zo všetkých strán vidno, že som lízal asfalt. Tak som dostal do daru svoje ďalšiu karmu – rozoklaný jazyk.
Vystupujem po ľadovci na vrchol. Hmla, nevidím ani toho, kto je na lane predo mnou. Občas zahrmí. Z cepína mi začínajú sršať iskry. Potom aj z rúk, nosa a vlasov na vrchu hlavy. Vypínam rozum a pokračujem. Vrchol spoznám len podľa toho, že tam končí stopa. Kruhový výhľad do hmly a čelom vzad. A karma? Keď srším humorom, občas zahrmí.
Na výške som vyfasoval na izbu kamaráta s gitarou. Naučil ma používať ju ako baliaci nástroj. Nechcelo sa mi učiť cudzie, radšej som si zložil vlastné. Aby žili, musel som im hľadať ZrakSluchČuchHmatChuť. Vtedy som dostal do daru svoju ďalšiu karmu – teba.

(z úvodu zbierky Definitíva)