Vitaj, Evelína. Potešila si ma, že si pricestovala vlakom po jednej z najkrajších tratí na Slovensku. Spoznala si tak jednu zaujímavosť súvisiacu s Kremnicou ešte skôr, než si sem prišla. Od Hrona vystúpa na Kremnické bane asi štyristo metrov, čo nie je pre železnicu jednoduchá úloha. Maximálne stúpanie má 16 promile – číslo pre alkohol v krvi veľké, ale pre stúpanie malé. Nám automobilistom zvyknutým na značku Pozor 12%-né stúpanie sa môže zdať smiešne, ale vlak sa slušne zapotí. Na úseku Hronská Dúbrava – Diviaky je dvanásť tunelov v celkovej dĺžke vyše tri kilometre, ktoré človeku dneška nenápadne ale dôrazne pripomenú, že mobilný signál môže aj nebyť. To, čo túto trať robí krásnou a zaujímavou, je súčasne aj jej prekliatím. Vinie sa vysoko nad údolím, ďaleko od dedín. Pred sto rokmi si ľudia radi zašli na stanicu, ktorá bola od ruky a riadne do kopca, lebo iná možnosť nebola. Ale dnes chodia údolím autobusy, kto už by len chodil železnicou. Preto sa zvažuje ponechať v tomto úseku len nákladnú dopravu. Možno si využila jednu z posledných možností zacestovať si touto traťou.
Ale poďme už do mesta. Ako inak – dolu strmým kopcom, pekným chodníkom pre peších, ktorý dokazuje, čo som vravel. Že cestovanie železnicou si treba v tomto kraji zaslúžiť. Kým vo väčšine miest, kde sú vlaková aj autobusová stanica vedľa seba, stačí na prestup rezerva tri minúty, v Kremnici treba aspoň pätnásť a k tomu vreckovku na utieranie potu z čela a terénny dezén na kolieska kufrov, lebo po dlažobných kockách to inak nejde.
Začneme na námestí. Dominuje mu morový stĺp sv. Trojice, ktorý je jednou z najvýznamnejších barokových pamiatok svojho druhu na Slovensku. Jeho postavenie v osemnástom storočí trvalo dlho. Aj preto, lebo sa k jeho základnej antimorovej ochrannej funkcie pridali ďalšie – okrem štandardných svätých patrónov sú na ňom aj patróni banícki, mestskí a protireformační. Na ich vymenovanie či objavenie v artefakte si treba zobrať na pomoc príručku.
Tam v rohu námestia je mincovňa. Je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Jej história začala na začiatku štrnásteho storočia a zažila aj časy, keď cez ňu pretekalo zlato celej monarchie. Asi aj preto to bol hrad v hrade. Expozícia Mincovne Kremnica ponúka turistom jedinečnú prehliadku starej raziarne mincí. Jej produkty nosíme v peňaženkách. Krátka nápoveda – nie sú ani z plastu ani z papiera. Komu pre radosť z mincí nestačí pohľad do vlastnej peňaženky, ten môže navštíviť aj Múzeum mincí a medailí, ktoré patrí medzi najstaršie na Slovensku.
Nad námestím sa vypína Mestský hrad chránený dvojitým opevnením, na ktoré sa pripájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku. Dominantou stavbou hradného areálu je Kostol sv. Kataríny. Kto sa pozerá na Kremnicu z okolitých kopcov, práve túto stavbu vidí ako najvýraznejšiu.
Vznik mesta súvisí s banskou činnosťou a so zlatom. Zlato sa získavalo ryžovaním zlatiniek v potoku, neskôr dômyselným dobývaním na povrchu a následne v podzemí. Razenie štôlní, hĺbenie šácht, kopanie rýh a haldovanie odpadu malo za následok zmenu reliéfu krajiny. Aj keď banská ťažba na tomto území zanikla, pri potulkách Kremnicou a jej okolím stále môžeme vidieť svedkov bohatej baníckej histórie mesta – banské technické pamiatky. A napríklad aj navštíviť Banské múzeum v Štôlni Andrej.
Hovorí sa, že každé miesto na svete treba navštíviť viackrát, lebo je v každom ročnom období iné. Kremnica má jedno ročné obdobie naviac – festival humoru a satiry Kremnické gagy. Vtedy sa pocit z mesta úplne zmení, všade sú davy ľudí, hemží sa to v každom kúte centra. Oplatí sa prísť sem práve vtedy, počas víkendu na konci augusta, kedy Kremnica žije v krátkom piatom ročnom období medzi letom a jeseňou.
Ani prírodu a krajinu okolo nesmieme vynechať. Medzi Kremnickými baňami a Krahulami je Stred Európy. I keď s geografickými stredmi čohokoľvek je to ošemetné (napríklad ďalší stred Európy je na Zakarpatskej Ukrajine), zastávka je to príjemná. Nad Kremnicou je nová rozhľadňa, z ktorej vidno mesto i kopce okolo ako na dlani. Lyžiari určite poznajú strediská Skalka a Krahule, pričom najmä Skalka je výnimočná pre bežkárov. Celý centrálny hrebeň Kremnických vrchov (práve so stredom niekde na Skalke, ktorá je aj vhodným štartovacím miestom) je príjemnou a ľahkou prechádzkou. Na vrchu Velestúr je na skale vytesaný nápis runovým písmom, okolo ktorého väčšina turistov prejde bez povšimnutia, aj keď je len pár metrov od značkovaného chodníka.
Milá Evelína. Nedá sa v krátkom čase navštíviť všetko, čo by za návštevu stálo. A to je dobre. Aspoň vždy zostane ešte čosi napotom. Každá návšteva Kremnice nech je teda pozvánkou na nejakú ďalšiu.
(písané v rámci cyklu pre fiktívnu Evelínu – o zaujímavých mestách Slovenska)